HomeAktivityColors Variation

Pôvod názvu Ďarmoty

Spoločný názov 15 obcí a miest v rámci Slovenska (7), Maďarska (5) a Rumunska (3) nie je určite náhodný. Táto skutočnosť je vedecky zdôvodniteľná. Prečitajte si nasledujúci článok:

Rudolf Krajčovič

POVELKOMORAVSKÁ CHRISTIANIZÁCIA VO SVETLE STAREJ TOPONYMIE SLOVENSKA

Začiatky christianizácie na území Slovenska vo veľkomoravskom období aspoň v hlavných črtách sú dnes už pomerne známe vďaka odbornej interpretácii súvekých historických dokumentov, starších i mladších staroslovienskych textov, ale aj vďaka výsledkom archeologických výskumov. No menej je známy priebeh christianizácie na území Slovenska v poveľkomoravskom období, t. j . v čase od začiatku 10. stor. do konca 11. stor.

1. V tejto štúdii sústredíme pozornosť na priebeh christianizácie na starom Slovensku práve v 10. až 11. storočí. Ako prameň, ktorý nám má poskytnúť informácie, príp. hlbšie poznatky, sme si zvolili súbor historickej toponymie (najmä sídlištných názvov) zapísanej v listinnom materiáli v 11. - 1 3 . stor. a pochádzajúcej z južnej polovice Slovenska. Túto toponymiu po rekonštrukcii a náležitej identifikácii budeme konfrontovať s dobovými christianizačnými inštitúciami a reáliami. Takými sú napr. prvé kostoly, farnosti, kláštory, patróny kostolov, cirkevné správy majetkov a pod. Keďže v zásade nám pôjde o konfrontáciu doznievajúcej pohanskej a rozvíjajúcej sa kresťanskej religiozity, predmetom našej analýzy môže byť len historická toponymia s takými zafixovanými slovami, resp. menami, ktoré o súvekých prejavoch religiozity skrývajú informácie, príp. poznatky a súčasne umožňujú ich existenciu datovať do 10.-11. stor.

Podľa našej mienky také kritériá najlepšie môže splniť historická toponymia na území Slovenska utvorená z mien staromaďarských kmeňov, ktoré už od konca 9. stor. začali vojensky obsadzovať dôležité strategické body v karpatsko-podunajskom priestore vrátane južnej polovice starého Slovenska, aby tak do tohto priestoru zabezpečili príchod staromad'arského etnika. Navyše, tento typ toponymie je aj pomerne bezpečným kritériom chronologickým. Vhodným chronologickým kritériom sú však aj skoré christianizačné inštitúcie a reálie, o ktorých už bola reč, najmä keby korešpondovali s christianizačnou etapou vo veľkomoravskom období. Pravda, jedno i druhé treba overiť rozborom konkrétneho materiálu.

1.2. Mená spomínaných staromad'arských kmeňov uviedol už Konštantín Porfyrogenet v známom spise De administrando imperio (názov preložený z gréčtiny) z polovice 10. stor. V spise sa uvádzajú kmeňové mená Nek, Meder, Kurt, Dermat, Tarjan, Jeneh, Kesih, Keri (podľa prepisu v Prameňoch k dejinám Veľkej Moravy, s. 317; Pram. DVM), v mad'ar. Nyék, Megyer, Kurt, Gyarmat, Tarján, Jenó, Kér, Keszi (podľa Kniezsa, 1938, s. 249). Pre našu problematiku je dôležité, že všetky tieto mená staromad'arských kmeňov sa vyskytujú petrifikované v starej toponymii na juhu a juhozápade Slovenska a, pochopiteľne, ich výskyt pokračuje na území dnešného Maďarska. Rovnako je dôležité, že veľká časť sídlištných názvov tohto typu je doložená už na začiatku 12. stor. a že sa spravidla vyskytuje pri významnejších strategických, ale aj hospodárskych miestach, príp. pri významnejších veľkomoravských komunikáciách a lokalitách, ktoré sú dnes už dobre zdokumentované archeologickými artefaktmi (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I — III, ďalej VSO1). To, že staromaďarské kmene v čase príchodu medzi nitrianskych Slovenov vyznávali tradičný, pre ne charakteristický predkresťanský kult, je všeobecne známe. Z nášho materiálu uveďme aspoň záznam z roku 1236 ad sepulcra paganorum ... ad alia sepulcra paganorum, t. j . ide o pohanské hroby, resp. pohrebiská, ktoré sa lokalizujú do katastra obce Takšoň (Toscun 1138, dnes Matuškovo), teda do priestoru, kde mal vojenské stanovište a sídla staromaďarský kmeň Jeneh (pórov, heslo Kmeň Jeneh, Jenó). V tejto súvislosti bude iste zaujímavé, že Konštantín Porfyrogenet okrem mena staromad'arského kmeňa Jeneh (Jenó) spomína aj meno Takšoň ako meno syna jedného z príslušníkov staromaďarského kniežacieho rodu (Pram. DVM, s. 317-318). A sotva bude náhodné aj to, že v katastri obce Takšoň sa zachovával názov Pagánytemetó, t. j . pohanské pohrebisko (Šmilauer, 1932, s. 86-87). Pravda, z tejto oblasti sú známe bohaté archeologické náleziská staroslovanských artefaktov, ale známe sú aj nálezy staromaďarského pôvodu.

2. V ďalšej časti tejto štúdie podávame prehľad mien staromad'arských kmeňov, ktoré sa petrifikovali v sídlištných názvoch v priestoroch na juhu a juhozápade Slovenska. Súčasne za každým historickými záznamami zdokumentovaným názvom uvádzame skoré christianizačné inštitúcie alebo iné reálie. Získané poznatky o vzťahu predkresťanského a skorého kresťanského kultu na danom území zhrnieme v stručnom závere.

Obrázková kronika: 7 vojvodcov maďarských kmeňovKmeň D e r m a t (Gyarmat). G o l i a n o v o, býv. Lapášske Ďarmoty, okr. Nitra (Gurmoth 1156). - Susedný Lapáš (Lapas 1113) patril už pred 12. stor. benediktínom na Zoborc a v 12. stor. sa spomína ako farnosť. • S i k e n i č k a , predtým Ďarmotky, okr. Nové Zámky (Garmoth 1135, Gormoth 1297). - V osade bol v 13. stor. románsky kostol. • Ž i t a v c e, predtým Ďarmoty nad Žitavou (Gurtnot 1232). - Časť osady patrila ostrihomskému arcibiskupovi, postupne jeho predialistom; hneď v susedstve bola ecclesia Sancti Michaelis (1332-1937) s farou, dnes Michal nad Žitavou, predtým Svätý Michal. • C h r a s t i n c e , okr. Veľký Krtíš (Gyormoth 1244). - Susedná obec Opatovská Nová Ves (Apaty 1302) patrila kostolu v Bzovíku. • H o n t i a n s k a V r b i c a , predtým Hontianske Ďarmoty (Gormoth 1272). - Obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu.

...

Krátené

Literatúra

 

  • Codex diplomaticus et epistolarís Slovaciae I. Pripravil R. Marsina. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1971. 472 s.
  • KNIEZSA, I.: Ungars Vôlkersschaften im XI. Jahrhundert. Archivum Europae Centro-orientalis IV., 1.-4. Budapest 1938, s. 241-416.
  • Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Pripravil P. Ratkoš. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1964. 460 s.
  • Slovník slovenského jazyka II. Red. Š. Peciar. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1960. 648 s.
  • STANISLAV, J.: Starosloviensky jazyk I. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1978. 370 s.
  • ŠMILAUER, V.: Vodopis starého Slovenska. Bratislava 1932. 561 s.
  • Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I—III. Red. M. Kropilák. Bratislava, Veda 1977- 1978.

 

Celý článok: http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1993/4/sr1993-4-lq.pdf

 

 

 
TOPlist

Who's Online

Aktuálne máme 53 hosťov prítomný

História

Logo rondelPovodné stvárnenie logotypu vychádza z pôdorysu trojitého rondelu so šiestimi vstupnými bránami. Symbolizuje náš vzťah k histórii. Čítaj ďalej...

Vinohradníctvo

Logo vínoOdvodený logotyp v pozadí s viničovým listom je hyperbolou na strapec hrozna tvorený nesymetricky rozmiestnenými, rôzne veľkými bobuľami. Čítaj ďalej...

Cyklotrasa

Logo cykloVariácia logotypu s nevtieravo dotvorenou postavou cyklistu na bicykli je odkazom na ciel vytvoriť náučný cyklo chodník v chotári obce. Čítaj ďalej...