Home

Ďarmotský hodváb

I v Golianove sa spriadali hodvábne nite. V tridsiatych rokoch sa chovu priadky morušovej venoval Ferko Ferenci a iní. Nevyhnutným predpokladom bol hojný výskyt moruše bielej, ktorej listami sa húsenica priadky kŕmila.

Priadka morušováZaujímavosti o hodvábe

Podľa starej povesti Si-ling Š, manželka legendárneho čínskeho cisára Chuang-ti, pri prechádzke cisárskou záhradou náhodou odtrhla biely zámotok z listu moruše. Zámotok jej potom padol do šálky s horúcim čajom a pri jeho vyberaní zistila, že sa z neho začína odmotávať dlhé biele vlákno, a tak vraj objavila tajomstvo vzniku hodvábu, ktorý neskôr patril medzi najcennejší tovar dopravovaný na západ. Priadka morušová domáca sa v Číne odvtedy začala chovať pre zámotky húseníc ako zdroja prírodného hodvábu. Číňania si tajomstvo výroby hodvábu prísne chránili, aby im hodváb posielaný na západ prinášal rozprávkové zisky. Prísnosť ochrany hodvábu postupne upadala a výroba sa začala šíriť na západ do Európy. Už niekedy v 6. storočí n. l. sa dostali zámotky húseníc aj do Európy a súčasne prebiehala aj introdukcia moruše bielej, lebo jej listy sú jediným zdrojom potravy húseníc priadky morušovej. Obchod medzi východom a západom sa uskutočňoval po tzv. Hodvábnej ceste, ktorá spájala Čínu s Európou. Prechádzala cez celú Áziu a prekonávala vzdialenosť viac ako 8000 kilometrov. Začiatok cesty na východe bol vo vtedajšom hlavnom meste čínskeho cisárstva Čhan-an (dnešné Si-an), odtiaľ viedla srdcom ázijskej pevniny až k brehom Čierneho mora do Konstantinopolu (dnešný Istambul). Jej južná vetva odbočila z hlavnej trasy pri brehoch Kaspického mora a cez Mezopotámiu došla až do Antiochie. Odtiaľ potom tovary putovali morskou cestou do Ríma a neskôr aj do ostatnej Európy. Vznik Hodvábnej cesty sa predpokladá začiatkom I. storočia p. n. l. a jej koniec okolo roku 1500 n. l., keď úlohu hlavného dopravcu tovarov z východu do Európy prevzali cesty po mori.

Na územie Slovenska sa chov priadky morušovej a hodvábnictvo začalo šíriť už koncom 17. storočia, ale hlavne v 18. storočí za panovania Márie Terézie, keď začali vznikať aj prvé manufaktúry (Trnava, v 19. storočí Bratislava a Košice) na hodvábne tkaniny. S miernym predstihom sa uskutočňovala aj masová výsadba moruše bielej. Chov priadky morušovej neobišiel ani Golianovo. Najstarší ešte žijúci obyvatelia Golianova spomínajú, že v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia bol chov húseníc priadky morušovej v Golianove dosť rozšírený a najstaršie stromy moruše bielej boli vysadené na donátovej ceste smerom na Paňu. Cesta vraj bola široká a pásli sa na nej svine. Hojný výskyt moruší bol v čechynských vinohradoch. Pekné morušové stomoradie sa tiahlo od dnes už zrekultivovaného hliníka až po hajloch p. Čampaja. Vypílená bola koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia.

Po stagnácii chovu v 19.storočí nastalo jeho oživenie po vzniku ČSR, kedy sa na Slovensku dopestovalo vyše 37-tisíc kíl zámotkov. V r. 1962 bol u nás chov zrušený.

Priadka morušová (Bombyx mori) je motýľ žltavobiely s rozpätím krídel až 45 mm. Samička po spárení nakladie 500 - 600 vajíčok, z ktorých sa v máji budúceho roka liahnu drobné, asi 3 mm dlhé húseničky. Tie sa počas svojho života štyrikrát zvliekajú, lebo pri raste ich tela sa pokožka napína a musí byť nahradená inou. Po poslednom zvliekaní, keď dosiahne dĺžku až 90 mm, mení sa na kuklu. Na jej vytvorenie používa dve snovacie žľazy, ktorými vylučuje hustú šťavu vo forme dvoch vláken, ktoré sa pri vyústení spoja v jedno vlákno a to vo vzduchu rýchlo stvrdne. Vlákno v zámotku meria 1500-2000 mm a jeho hrúbka je 0,037 mm. Hodvábna niť je najpevnejšou textilnou surovinou. Hotové zámotky boli vykupované na ďalšie spracovanie v pradiarňach hodvábu. Už v druhej polovici tridsiatych rokov chov priadky morušovej postupne upadal a po druhej svetovej vojne v krátkom čase celkom zanikol.

Moruša bielaChov priadky morušovej zanikol, ale morušové stromy ako prvok, ktorý krajinu obohacuje či už ako solitér alebo alej, nám ostali. Jej kultivary poskytujú vhodný sortiment pri tvorbe verejnej aj parkovej zelene. Niektoré najmä nízko rastúce (Nana) alebo previslé (Pendula) možno použiť aj v záhradkách. Moruša biela svojou skoro tristoročnou existenciou na našom území preukázala dostatočnú odolnosť, ale aj vhodnosť pre jej pestovanie v teplejších podmienkach Slovenska a stala sa súčasťou hlavne vidieckych sídel a niekde aj priľahlej krajiny. Jej hlavný význam - poskytovanie potravy pre húsenice priadky morušovej - síce zanikol, ale jej ostatné produkty (plody ako výborná potrava pre domácu hydinu a drevo s dobrými fyzikálno-mechanickými vlastnosťami na výrobu sudov alebo náročnejšieho nábytku, ako je to v súčasnosti u gaštanového a oskorušového dreva v západnej Európe) sú využiteľné v každej dobe, preto ako strom by z poľnohospodárskej krajiny nemala vypadnúť.

zdroj: www.pukanec.sk

 

 
TOPlist

História

Logo rondelPovodné stvárnenie logotypu vychádza z pôdorysu trojitého rondelu so šiestimi vstupnými bránami. Symbolizuje náš vzťah k histórii. Čítaj ďalej...

Vinohradníctvo

Logo vínoOdvodený logotyp v pozadí s viničovým listom je hyperbolou na strapec hrozna tvorený nesymetricky rozmiestnenými, rôzne veľkými bobuľami. Čítaj ďalej...

Cyklotrasa

Logo cykloVariácia logotypu s nevtieravo dotvorenou postavou cyklistu na bicykli je odkazom na ciel vytvoriť náučný cyklo chodník v chotári obce. Čítaj ďalej...